Výživové doplnky

Môže jedna pilulka denne zaručiť zdravie?

Užívanie vitamínov a minerálnych látok môže byť súčasťou každodennej rannej rutiny, pričom na trhu je v súčasnosti dostupných veľa výživových doplnkov. Na čo však slúžia a kto by ich mal užívať?

Doplnky stravy alebo výživové doplnky obsahujú zložky, ako sú vitamíny, minerálne látky, aminokyseliny, enzýmy a rastlinné výťažky, ktoré sa užívajú vo forme tabliet, kapsúl, práškov a tekutín. Možno ich kúpiť bez lekárskeho predpisu v lekárňach, supermarketoch, špecializovaných obchodoch a na internete. Medzi najbežnejšie patria doplnky obsahujúce vitamín D, echinaceu, rybí olej a vápnik.

Vo forme výživových doplnkov sú v EÚ v rozsiahlej miere dostupné i rastlinné látky a prípravky vyrobené z rastlín, rias, húb alebo lišajníkov. Ide napr. o ženšen, ginko, cesnak a ľubovník bodkovaný.

Prečo teda výživové doplnky užívame? Niektoré doplnky poskytujú živiny a vitamíny, ktoré možno v bežnej strave nekonzumujeme v dostatočnom množstve. Iné môžu prispievať k zmierneniu rizika vzniku ochorenia. Možno ich užívať na udržiavanie všeobecného zdravia, podporu duševnej a športovej výkonnosti alebo na podporu imunitného systému. Výživové doplnky však nie sú lieky a ich použitie nie je určené na liečbu alebo prevenciu ochorenia. V EÚ sú výživové doplnky regulované ako potraviny.

Sú k dispozícii v rôznych dávkach a v rôznych kombináciách. Pre niektoré skupiny obyvateľstva, ktoré sú vystavené väčšiemu riziku nedostatku určitých živín, môžu byť doplnky prínosom, ako napríklad pre tehotné ženy alebo ženy, ktoré môžu otehotnieť, dojčatá, ľudí, ktorí sa nedostatočne vystavujú slnku, alebo vegánov.

Výživové doplnky by sa nemali považovať za náhradu vyváženej zdravej stravy. Väčšina ľudí v skutočnosti výživové doplnky nepotrebuje, pretože ich strava im poskytuje všetky potrebné výživné látky, s výnimkou vitamínu D, ak je vystavenie slnku obmedzené. Na fungovanie orgánov a tela je potrebné len určité množstvo každej živiny a ich prísun vo väčšom množstve nemusí byť pre telo nevyhnutne lepší. Niektoré látky môžu mať vo vysokých dávkach nežiaduce účinky a môžu byť dokonca škodlivé.

Hoci mnohé výživové doplnky majú v Európe už dlhú históriu používania, v súvislosti s bezpečnosťou a kvalitou niektorých z nich existujú určité obavy. Patrí medzi ne riziko chemickej alebo mikrobiologickej kontaminácie a potreba zabezpečiť, aby koncentrácie bioaktívnych látok zostali v rámci bezpečných limitov.

Úrad EFSA poskytuje vedecké stanoviská k bezpečnosti látky, ak je určená na použitie vo výživovom doplnku a ak sa v EÚ bezpečne nepoužívala pred rokom 1997 alebo ak členský štát požiada o príslušné hodnotenie.